Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Rozprávka na farme. Článok od Facebookies. 29. júla 2011

17. 3. 2012

Rozprávka na farme. Článok od Facebookies. 29. júla 2011

Napísala Marianne Mata Hari Saietz a The Facebookies. Fotografie: The Facebookies.

Videoklip z „Skogheim flytter inn”, kde Alexander hovorí o Facebookies a stretnutí na farme. Vysielala TV2  Norway - 28.02.12.

httpv://www.youtube.com/watch?v=X5s5xXWlrEM” frameborder=”0″ allowfullscreen>

 

Rozprávka na farme

Toto je článok o rozprávke, ktorá sa stala dávno, v júli 2011. Doteraz neboli publikované žiadne články o stretnutí na farme, ale v TV programe „Skogheim moves in” (28.2.2012) Alexander hovoril o jeho stretnutí stretnutí s 80 Facebookies z 30 krajín na súkromnej farme po koncerte na Giske. Odvtedy táto čiastočná informácia mohla v ľuďoch vyvolať zvedavosť alebo zmätok, a tak sme sa rozhodli napísať krátky článok a povedať o tom trochu viac.

My zúčastnení sme neplánovali držať stretnutie v tajnosti, ale zhodli sme sa, že to bola súkromná dinner-party v súkromnom dome a nebolo by správne publikovať veľa fotiek alebo podeliť sa o detaily o tých, ktorí boli pozvaní, aby strávili príjemné chvíle v dobrej spoločnosti medzi priateľmi. Avšak teraz, keď Alexander povedal niečo o stretnutí na farme v TV vysielaní, vyzerá správne podať krátku správu a povedať o tom trošku viac.

Najskôr musím opraviť pár informácií, ktoré Alexander uviedol v TV programe: na farme nás nebolo 80, ale 40 – 50. Neprišli sme z 30 krajín, ale z asi 15. Párty sa nekonala po koncerte na festivale na Giske, ale večer predtým, 29. júla. S prihliadnutím na Alexandrov život nie je vôbec čudné, že má ťažkosti zapamätať si všetky čísla a dátumy správne. V tom momente si možno poplietol večeru na farme so stretnutím v Tønsbergu v júli 2010, kde nás bolo okolo 80 ľudí z 30 rôznych krajín.

Späť k farme a júlu 2011: všetko začalo oznamom udalosti začiatkom leta na oficiálnej facebook stránke, podľa ktorého mal Alexander vystúpiť 30. júla na letnom festivale na Giske. Niektorí ľudia začali diskutovať v komentároch pod odkazom, navrhujúc, že táto udalosť môže byť dobrým dôvodom na letné stretnutie Facebookies, podobne ako predtým – v Tønsbergu v lete 2010 a v Prahe na jar 2010. Myšlienka sa uchytila a pridalo sa veľa ľudí, ktorí napísali, že sa pokúsia prísť.

Na festivale bolo možné spať v stanoch, ale čoskoro sa vyskytla ďalšia možnosť. Jedna z nórskych Facebookies mala s rodinou v blízkosti niečo ako letný dom – veľkú farmu s izbou pre 40 alebo viac ľudí, so stodolou a veľkou záhradou. Ona – a malá skupina pomocníkov – začala pozývať ľudí, ktorí v udalosti označili, že by si želali prísť na koncert na Giske. Všetci dostali ponuku zostať na farme niekoľko dní, ísť na festival na Giske spolu a stráviť príjemné chvíle s priateľmi z viacerých krajín.

Veľa ľudí s radosťou prijalo ponuku a niektorí sa pýtali, či by tiež mohli pozvať na farmu pár ich prijateľov. Skupina, ktorá to celé organizovala, koordinovala a plánovala kemp na farme, musela zastaviť pozývanie ďalších ľudí, aby sa vyhla hromadnej akcii namiesto príjemnej. Z toho dôvodu bolo pozvaných len 45 ľudí, aby ostali na farme.

Mala som menší problém s plánmi. Želala som si ísť na festival na Giske, ale zobrala by som so sebou aj manžela a dve násť-ročné dcéry. Plánovali sme prenajať si auto a cez letné prázdniny precestovať Nórsko a koncert na Giske mal byť len malým kúskom nášho spoločného výletu. Môj manžel a dcéry majú radi Alexandrovu hudbu, ale nie sú úplne jeho fanúšikmi a myšlienka ostať na farme so 40 ľuďmi, ktorých nepoznajú, sa im nepáčila. Takže som musela nájsť iné riešenie a pohľadať hostel v Ålesunde (Giske), kde ma nórska kamarátka zachránila ponukou, aby som aj s rodinou ostala u nej v Ålesunde a odtiaľ som mohla navštíviť farmu, tak ako som si to počas našej zastávky želala.

Na facebook stránke sa objavila nová udalosť: Alexander mal mať minikoncert v Ullsteinviku blízko Giske 29. júla o 16.00 hod. To bola skvelá novinka. Ľudia, ktorí prišli na koncert na Giske by tiež mohli ísť na minikoncert deň predtým. Aký neočakávaný bonus!

Nastal ďalší problém: moja najstaršia dcéra mala prísť z Berlína 29. júla. Vedela som, že to je neskoro, ak som chcela byť na festivale na Giske, a čo sa týka minikoncertu, je to až príliš neskoro. Takže som kúpila letenky pre mňa a moju najmladšiu dcéru do Ålesundu na 25. júla a letenky pre môjho manžela a najstraršiu dcéru na 29. júla. Prenajala som si v Ålesunde auto a tak som ich jednoducho 29. mohla vyzdvihnúť na letisku. Ich lietadlo malo pristáť v dobrom čase pred minikoncertom. Teraz už bolo všetko vybavené a všetky lístky boli kúpené, takže som sa mohla uvoľniť a začať sa tešiť.

Bolo týždeň alebo tak nejak pred naším odchodom, keď všetci ľudia, ktorí sa chystali do Giske, ostali zrazu veľmi prekvapení. Skupina, ktorá organizovala všetko čo sa farmy týkalo, sa tajne skontaktovala s Alexandrom a Kjellom Arildom a pozvala ich na večeru s nami všetkými na farme, večer pred letným festivalom, 29. júla. Kjell odpovedal, že sa nechystá do Giske, ale Alexander že by rád prišiel a že so sebou privedie aj Mariu. Táto novina vyvolala medzi ľudmi, ktorí išli na farmu, obrovskú radosť a vzrušenie, ale všetci súhlasili, že by sme nikomu inému nemali povedať, že Alexander a Maria navštívia farmu. Nechceli sme pozornosť verejnosti alebo nezvaných hostí. Chceli sme, aby to bola pekná, uvoľnená a príjemná udalosť, kde sa Alexander a Maria mohli cítiť uvoľnení a vítaní medzi priateľmi.

Potom, 22. júla, prišiel veľký šok – len 3 dni pred mojím odchodom do Nórska. Ten ohavný zločin, ktorý sa stal v Osle a na Utøyi, spôsobil šok celému svetu a samozrejme – aj Alexovým fanúšikom. Bol to smútok a hrôza a ten strašný pocit nezmyselnosti. Vedeli sme, že to zasiahne aj Alexandra – tak ako aj všetkých ostatných Nórov. Objavili sa informácie, že organizátori Giske-festivalu rozmýšľali o zrušení, ale našťastie sa rozhodli uskutočniť festival tak, ako to bolo plánované, ale v programe spravili priestor pre spomienkovú ceremóniu. V tých dňoch Alexander dal na svoju nástenku niekoľko naozaj pekných odkazov a to nám pomohlo, aby sme sa cítili lepšie.

Na poslednú chvíľu nám bolo oznámené, že možno nebude môcť prísť 29. na večeru na farme, pretože ho požiadali aby hral na jednom z pohrebov mladých ľudí z Utøye. Informácia však bola opravená a bolo nám povedané, že do Ålesundu príde 29. ako plánoval.

Alexander mal naplánovaný minikoncert v obchodnom dome v Ulsteinviku 29. júla o 16.00 hod. a aj s Mariou mal priletieť z Osla v ten istý deň. Skončilo to tak, že ich lietadlo meškalo a mali veľmi málo času na to, aby sa dostali do Ulsteinviku načas. Tento praktický problém bol tiež vyriešený: moja kamarátka, ktorá nám ponúkla, aby sme ostali u nej, vyzdvihla Alexandra a Mariu na letisku. Išla som tam tiež, pretože môj manžel a najstaršia dcéra mali priletieť v rovnakom čase lietadlom z Copenhagenu. Moja kamarátka zobrala Alexandra a Mariu jej autom ponáhľala sa do Ulsteinviku. Ostala som a čakala na Alexandrovu a Mariinu batožinu, naložila ich do auta spolu s mojím manželom a deťmi a ponáhľala sa do Ulsteinviku. Nerobila som si starosti, že zmeškám minútku či dve z minikoncertu. Napokon, bola som na mnohých jeho koncertoch.

Nikdy nezabudnem, keď sme stretli Alexandra a Mariu na letisku v Ålesunde. Po objatiach a zvítaní som sa ho spýtala: „Ako vyzerá vaša batožina?“ Odpovedal: „Ten čierny kufor, viete. Ten čo stále nosím so sebou.“ Pozerala som sa ne neho akože „čo?“, ale z nášho drahého Huslistu som vytiahla trocha presnejší opis ešte predtým, než mi dal „High Five“ a rýchlo odišiel aj s Mariou a mojou kamarátkou. Plán vyšiel a Alexander prišiel do Ulsteinviku 20 minút pred začiatkom jeho koncertu, kým ja, moja rodina a jeho batožina prišli o 10 minút neskôr.

Bolo to tam, v obchodnom dome, kde som stretla všetkých mojich priateľov z mnohých krajín. Niektorých z nich som už fakt dlho nevidela. Niektorých som nevidela niekoľko rokov. A niektorí z nich boli mojími novými priateľmi. Bolo skvelé všetkých ich vidieť. Minikoncert bol skvelý. Nepamätám si, ktoré pesničky hral, ale bol super a publikum bolo šťastné. Potom mal autogramiádu v kníhkupectve a keďže rad bol veľmi dlhý, tak to nejaký čas trvalo.

Potom sme všetci nastúpili do áut a odišli na farmu. Keď sme prišli, v záhrade sa podávali delikátne wafle s kávou, čajom a limonádou. Tiež sa servírovalo špeciálne jedlo, ktoré doniesla Julia z Ukrajiny. Salo je druh mastného mäsa, ktorý sa je pokrájaný na plátky na tmavom chlebe a s vodkou. Alexander to pozná a dal si to s veľkým potešením. Presvedčil aj Mariu aby tiež ochutnala, ale nevyzerala že by jej to chutilo – a on sa smial na jej grimase.

Po jedle sme ostali v záhrade. Alexander si trochu zahral futbal a ukázal nám nejaké triky. Jeden z jeho trikov bol očividne kopnúť loptu dolu strmým svahom s kríkmi... Nejaký holandský Facebookie ju preňho chytil.

Nálada bola skvelá. Myslím, že tam boli ľudia z týchto krajín: Nórsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Estónsko, Slovensko, Česko, Anglicko, Wales, Ukrajina, Grécko, Švajčiarsko a Turecko. Možno som na nejaké zabudla. Dúfam, že si spomeniem.

Alexandrovi a Marii sa dostalo veľa pozornosti, ale mnohí Facebookies boli tiež takí šťastní, že vidia jeden druhého, že sa len objímali a smiali a rozprávali s každým, čo dalo Alexandrovi nejaký čas a šancu zjesť veľa waflí s hnedým nórskym syrom a džemom. Ľudia sa miešali v záhrade aj vo vnútri domu. Moja najmladšia dcéra hrala nejaké piesne na gitare.

V kuchyni pracovalo veľa ľudí, aby pripravili jedlo na večeru a dezert. Stôl bol prestretý v útulnej stodole krásne ozdobený divými kvetmi na bielom obruse. Jahňa a kurča sa grilovali vonku pri stodole a tiež tam bolo veľa chutných jedál a šalátov. Bolo očividné, že Farm-bookies pracovali celý deň a aj deň predtým, aby pre nás pripravili túto párty.

Mali sme večeru a bolo nám veľmi dobre. Alexander a Maria sedeli spolu, ale rozprávali s každým okolo nich a každého počúvali. Po večeri sa rozdávali darčeky, vďaka čomu došlo k mnohým vtipným momentom. Bolo to vtipné, keď Alexandra poprosili, aby si prišiel zobrať fotoalbum, on sa rozhliadol okolo, uvedomil si, že by to bolo zložité a potom jednoducho podliezol stôl. Veľa ľudí prinieslo darčeky z ich krajín, ale všetci sme pamätali, že mu nemôžme dať nič ťažké, keďže po Giske sa chystal cestovať.

Po večeri sme všetci pomohli upratať stôl a odniesť veci do kuchyne a potom sme zas všetci skončili v záhrade. Dezerty boli pripravené a o kuchyňu bolo postarané. Všetko bolo dobre zorganizované a tak to nebol vôbec žiaden stres, napriek tomu, že nás tam bolo asi 40 – 50 ľudí.

Vonku v záhrade niekto poprosil Alexandra, či by trošku spolu s ňou nezahral na husliach. Hrá na gitaru veľmi dobre a už dlhší čas snívala o tom, že si s ním zahrá nejaké pesničky. Súhlasil. Išiel si po husle a medzitým sa zrazu objavilo niekoľko nových spevníkov. Nejakí skvelí Facebookies pripravili nové spevníky špeciálne pre túto príležitosť. Boli tam nejaké Alexandrove piesne, ale tiež nejaké od Beatles a ostatných. Bol to tento spevník, ktorý ukázal v „Skogheim“, keď rozprával o Facebookies v TV programe.

Takže začal najzábavnejší koncert. Alexander hral na husle, Facebookie hrala na gitaru. Viac než 40 ľudí z rôznych krajín spievali spolu Alexandrove piesne, vrátane tých vo švédčine, ktorým rozumie len niekoľko z nás. Znelo to fakt dobre. Moja najstaršia dcéra sedela veľa Marie a povedala, že má naozaj pekný hlas.

Po chvíli sme mali dezert. Tiramisu, syrové koláčiky a cukrovinky z Grécka a ďalšie delikátne veci. Zaspievali sme všetky piesne zo spevníka. Alexander hral s ostatnými aj sám. Hral Misirlou aj nejakú klasiku. Všetci boli okúzlení. Hral, kým sa nezotmelo – bolo takmer príliš tma, aby sa dalo vôbec niečo vidieť. Potom už preňho a Mariu nastal čas na odchod do Ålesundu, kde mali ostať u priateľov.

Bolo smutné ukončiť tento večer, ale všetci sme vedeli, že čoskoro opäť uvidíme jeho aj Mariu – na ďalší deň na Summerfeste na Giske.

A tak, ďalší deň o jednej poobede, sme stáli všetci pred pódiom na letnom festivale na Giske.

Festival bol krásny – na malom ostrove s niekoľkými pódiami, množstvom stanov a nádhernou prírodou. Atmosféra bola naozaj príjemná, ale tiež ste mohli cítiť smútok z udalosti, ktorá sa stala 22. júla.

Alexander mal skvelý koncert a kým hral, obdržali sme telefonát od Kjella Arilda. Povedal, že Alexander by sa mal podpisovať a predávať CDčká v stane blízko pódia, ale nemá dosť ľudí, ktorý by mu pomohli a Kjell Arild nás chcel poprosiť, či by tam niektorí z nás mohli ísť a pomôcť mu udržať ľudí v rade a tak. Samozrejme, bolo nás viac než dosť dobrovoľníkov a tak podpisovanie a predaj CD šiel veľmi dobre.

Po podpisovaní sme si všetci išli pozrieť spomienkovú ceremóniu na hlavnom pódiu. Čítali sa prejavy aj básne, spievali sa piesne. Väčšina publika spievala z celého srdca, držali sa a vyzeralo to fantasticky. Keď známy nórsky herec čítal báseň „For the youth“ od Nordahla Griega, bolo to také dojemné, že mi dolu lícami tiekli slzy. Ale bol to príjemný moment. Veľmi hrejivý pocit byť tu – v Nórsku a byť súčasťou tejto chvíle spomienok a nádeje. Na konci všetci vystupujúci prišli na pódium a spievali pieseň „Sing“ od Frana Healyho, bolo vypustených množstvo balónov v tvare srdca a tie sa šírili celou oblohou ako veľký oblak nádeje a mieru. Bolo veľmi dôležité urobiť ceremóniu na veľkej udalosti v našich životoch a som stále vďačná že som mala možnosť byť toho súčasťou.

Ďalší deň, ja, moja rodina a niektorí moji priatelia sme išli na výlet kúsok juho-východne od Ålesundu na začiatok Geiranger-fjordu, tam sme povedali dovidenia našim priateľom a nastúpili na trajekt ďalej do Geiranger-fjordu za naším nórskym dobrodružstvom.

Toto je môj článok o niekoľkých dňoch z júla 2011. Bola to naozaj rozprávka.

Ďakujem za uskutočnenie tejto rozprávky Alexandrovi, Marii, Kjellovi Arildovi, letnému festivalu na Giske a všetkým Facebookies :-)

MS

 

zdroj: www.facebookies.org/2012/03/09/16529/

 

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky The Farm-Fairytale

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.