Recenzia konertu Alexandra Rybaka s Elisabeth Andreassen a Didrikom Solli-Tangenom v Tønsbergu
Článok publikovaný na tb.no 06.07.2012.
Napísal Fredrik Rütter. Foto Eric Johannessen. Link na originál článku tu
Preložila Vigdis Nor
hviezdna SHOW: Bývalí víťazi Eurovision Alexander Rybak, Elisabeth “Bettan” Andreassen a Didrik Solli-Tangen sa včera silno predviedli v Quality Hotel Klubben.
Výherné Trio
(Päťka na kocke)
LETNÁ SHOW
Bettan, Alexander a Didrik
Taran Productions Club Quality Hotel, Tonsberg
S tromi víťazmi Eurovision na pódiu majú veľa spoločného. Je to vo veku, keď je škála naozaj rozsiahla. Elisabeth Andreassen poslala správy dvom chlapcom, Alexandrovi Rybakovi a Didrikovi Solli-Tangenovi, že sú zlatí mladí chalani a že je veľmi milé mať ich na pódiu počas show, ale dostala odpoveď na obvinenie. Nie sú celkom podriadení, môžu to dohnať.
Keď príde k obsahu prvej tohtoročnej letnej show this v Klubbene, hudobná rozmanitosť je obrovská. V jednoduchom, ale ohromnom zozname skladieb je päť vynikajúcich hudobníkov, Trond Augland, Torstein Kinn, Knut Bjørnar Asphol, Steinar Borvik, a pod excelentným vedením Øysteina Lund Olafsena, ktorý sa tiež ukázal ako veľmi schopný hudobný sprievod. Dva schody pre divu sú na mieste, hoci počet krokov je pre tak veľkú divu príliš malý, ale keďže nikto nedostal túto funkciu, je to v pohode. Najstaršia otvára show tak ako by to malo byť, a čoskoro Bettan stanoví štandard s piesňou „Runaway“. Jej hlas má stále veľký rozsah, ktorý zvyšuje a znižuje bez akýchkoľbek problémov. Keďže mladí muži sú tak prudko klasicky vytrénovaní, Bettan si vie dobre poradiť aj s „Queen of the Night“ z „magickej flauty“, zloženej uznávaným W. A. Mozartom. Je to farbisté spievanie v extrémnych výškach. Možno potajomky tiež navštevovala Barratt-Due Institute.
Fakt, že Bettan je tiež kráľovná show pravdepodobne nie je prekvapením. Fakt, že Solli-Tangen a Rybak vyštudovali Barratt-Due nie je tajomstvom. Mladí muži potrebovali trocha času na zahriatie, hlavne nováčik Didrik Solli-Tangen. Režisér Tom Sterri si zaslúži všetku úctu, že nechá mladých využiť aj tie stránky svojho talentu, z ktorých boli skúšaní. Je úžasné zažiť letnú show, kde je vypredaná sála ticho ako myška a počúva tenoristu spievať „To the sea“, pieseň, ktorú často predvádza Jussi Bjorling, a huslistu, ktorý hrá neobyčajne virtuóznu „Witch Dance“ od Antonia Bazziniho, a výsledkom je publikum kompletne na nohách. Všetci traja ukázali ich známe i neznáme kvality, a potom ďalšie. Preto rozsah tejto show je enormne veľký. Recyklácia kartónov a plastov je momentálne veľkú témou pre Solli-Tangena, témou, ktorú dostane von v piesni „We can do more“. S neobyčajne drsnými úpravami v pozadí a čistým štýlom Jamesa Bonda prechádza k starej piesni Elly Fitzgerald „Cry me a river“. Spolu s Rybakom má veselý duet o tom, ako sú za každých okolností priatelia a pamätajú si jeden na druhého, aj keď už majú dva či tri roky po kariére.
Rybak a jeho husle sú takmer neoddeliteľné a on vie dobre prinútiť publikum spievať „Roll with the wind“ spolu s ním. Bettan predtým spievala „Dance toward spring“, ale vždy je potešením počuť ju spievať to znova a kto by si s ňou potom nechcel zatancovať. Slovne medzi sebou srandujú, ale je fakt úžasné, že aj tak skúsená umelkyňa ako Bettan, s režisérom ako Sterri, nepochopila význam medzičastí (rozhovorov?). potom nie je veľa nádeje pre tých menej skúsených. Melódia „The Prayer“ je ako posledná pieseň čistým ohňostrojom, ale nie tentokrát. Ak sú tu na doskách traja víťazi Eurovision, je nevyhnutné, že všetci traja majú ako prídavok svoj song. Bol to naozaj temperamentný hudobný večer, ktorý bol ako na hojdačke.
zdroj: http://www.facebookies.org/2012/07/07/18464/