Článok: Portrét Pera Sundnesa. „Severský nórsky zemiak“. 8. jún 2012
Portrét – článok o Perovi Sundnesovi, publikovaný na www.dagbladet.no 8.6.2012
Časti, kde je spomínaný Alexander Rybak sú vyznačené žltou.
Link na originál článku tu
Text: Hallgeir Opedal. Kresba: Finn Graff
Našla a preložila Tessa Lande. Úprava v angličtine Anni Jowett.
Severský nórsky zemiak!
Nie je to „Prehliadka gejov“, ktorá vábi Pera Sundnesa (46) do TV3. Je to žena.
„V Anglicku držia smútok, pretože som skončil.“
Per Sundnes sa motá okolo kuchyne, má pirátske nohavice a šokujúco žlté tričko.
„Viete, keď som na vrchole, skončím.“
Cítiť korenie, čokoládu a žemle. Stepujeme pred vysávačom. Napchatá sieťka s odpadkami je opretá o chladničku, balkónové dvere na dvor sú otvorené, rádio je naladené na „Nitimen“.
„Národný smútok?!“
„V Birminghame sú nejakí ľudia, ktorí sa nazývyjú Schlagerboys, zábavní chlapci so zmyslom pre humor a im sa zdalo smutné, keď som skončil. Prvá vec, ktorú som spravil, keď som začal s touto prácou bolo, že som sa staral o fanúšikov. Viete, fanúšikovia Grand Prix sú ako futbaloví fanúšikovia: Zdravé jadro je v dobrých aj v zlých časoch. Počúval som ich a pýtal som sa ich, ako to chcú. A posledné tri roky som to organizoval tak, že fanúšikovia mohli stretnúť umelcov. A prečo to robím? Pretože môžem!“
Hlavu nakláňa na stranu, koketne sa usmievajúc.
„Sú večne vďační.“
V hustom tele Pera Sundnesa je veľa sebavedomia. Počas ďalšej hodiny, manévruje medzi chvastaním sa a skromnosťou a snaží sa nájsť rovnováhu. Teraz prestal, rozhliada sa okolo a rozmýšľa.
„Pozrite. Teraz som jeden upiekol…“
Ukazuje na varnú dosku, kde stojí chladnúci koláč.
„… Dva…“
Ukazuje na kuchynskú linku, kde stojí ďalší.
„A potom som upiekol mafiny shitmi a hity sú to, čo jedia všetci umelci. Chrumkavá kukurica s čokoládovou polevou. Či je to tortička s úspechom? Nie, nie, je to chľastací koláč.“
„Koláč s alkoholom?“
„Mmm. Každý sa ma pýta, či som ho nepiekol. Je to jednoduchý koláč s ovocím a zeleninou, nasiaknutý alkoholom. Dnes večer mám veľkú párty pre všetkých predchádzajúcich víťazov Grand Prix. Na tú párty prichádzajú ľudia z celého sveta.“
„Och, prepánakráľa!“
„Áno, predošlí umelci a tanečníci a nie všetci z nich žijú v Nórsku. Koľko? Štyridsať-päťdesiat, neviem. Vstal som o pol šiestej, aby som začal piecť,“ vraví, alebo „sæks“, ako to on vyslovuje s nápadným, šušlavým sykaním. Jeho biologické hodiny sú v nesúlade, vraví, to je už chvíľa, čo sa vrátil z Baku, jeho telo je stále v časovom pásme Baku.
„Nie je to časový posun, ale cítim sa trocha nepohodlne. Sú tri hodiny pred nami, a všetko začína o polnoci ich času. Nikdy sme nešli do postele pred pol piatou ich času. Potom raňajky o desiatej ich času. Nikdy sme celkom nevedeli, koľko je vlastne hodín.“
Tento týždeň bolo oznámené, že Per Sundnes opúšťa NRK, aby sa stal vodcom „Prehliadky gejov“ v TV3. Pochod bol plánovaný tri mesiace dopredu.
„Vedeli o tom mnohí, ale nejedna osoba prezradila hlúposti. Ľudia ohovárajú celý čas a ja som sa musel uistiť, že mám okolo seba správnych ľudí. Bol to pre mňa krst ohňom, pretože som v „mužstve“ musel dramaticky upratovať. Tentokrát boli všetci lojálni.“
„Prejsť z vlajkovej lode NRK na pirátsku loď TV3 má pravdepodobne jedniné možné vysvetlenie: Peniaze?“
„Nie. Nie, nie, nemám tam žiaden senzačný plat. Nie, odpoveď je: Nasledovať Aase Bendiksen. Poznáte ju? Je to nová programová režisérka TV3, dosiahla všetky zlaté cesty. Spravila „Stále keď sa stretneme“, „71 stupňov severne“, „Bez hraníc“ a to bola jedna na… eh … Nevadí: Skvelá inovátorka a prekliate dobrá žena, ktorú chcem mať medzi svojimi ľuďmi. Normálne by som TV3 povedal nie, ale keď prišlo k nej, každý v mediálnom priemysle nechl všetko čo mal v rukách a povedal áno. Ak niekto otočí pirátsku loď, ako to vy voláte, je to ona. A tak by som bol rád na palube.“
Posledná bitka: Tooji a Per Sundnes v autobuse cestou na skúšku v Baku
„Ako vodca „Prehliadky gejov“?“
„Áno, na to sa ma pýtala, a vtedy som povedal „Nie, pravdepodobne to nebudem robiť.“ Ale potom mi posunula koncept, a my to sprvíme. Je to menej nezmyselné a uhladené. Nemôžem špecifikovať, ale nepomáha dostať nové sako, ak vo vnútri je všetko prehnité.
„ Z Grand Prix–Pera ku Gej-Perovi?“
„Ale ja som Gej-Perom bol celý život, a nehanbím sa za to. Nie, o tento predsudok sa veľmi nestarám. Či som Malý-Per, Okuliarnatý-Per, Bog Studio-Per alebo Grand Prix–Per. Ľudia sa o to môžu starať. Ja nie.“
Potom tichšie a viac znepokojene:
„Ale nemyslím si, že to bude Gej-Per, pretože to znie trošku škaredo. Možno Per-Vodca prehliadky? Akokoľvek, rola moderátora je len začiatok. Prišiel som do TV3 aby som vyvinul nový koncept programov.“
Dovoľte nám ostať chvíľu pri práci, ktorú opustil. Je to 5 rokov, odkedy sa Pera Sundnesa opýtali, či chce pracovať pre Eurovision Song Contest.
„Bolo to viac ako: „Nechcete pracovať pre Grand Prix, či hej?“. A spôsob akým sa to opýtali hovoril niečo o ich význame.
„Čo ste povedali?“
„Jasné, že chcem. V podstate som osoba, ktorá hovorí áno, ale myslí nie. Vlastne, myslel som si že nie, ale povedal som áno.“
„Môj pud sebazáchovy vždy hovorí nie!“
„Áno, môj tiež, ale ten reflex viedol k mnohým chybám. Teraz som sa stal niekým takým, že ak niekto vojde do izby a spýta sa: „Je tu niekto kto môže…?“. ÁNO, vravím, pretože viem, že to otvára dvere. Musíte spraviť desaťkrát hlúposť, ale na jedenásty pokus to môže byť niečo zábavné. Všetko čo som spravil, som spravil napriek tomu, a ak by som to nespravil, žil by som v Bodø a bol by som ošetrovateľom aleboo učiteľom.“
Juchú: Alexander Rybak spieval „Fairytale“ a očaril celú európu. Per Sundnes sa na úspechu zúčastnil značným dielom
Aby sme objasnili všeobecné nepochopenie: Nie, nie je to Per Sundnes kto je tvorcom veľkým finálnych show po celej krajine. NRK už spolupracovala s Dinamom, keď začal on. Práca Pera Sundnesa bola byť umelcom a developérom repertoáru.
„ Mojou úlohou bolo dostať dobré piesne a rozvíjať ich.“
Na medzinárodnom finále v Belehrade v roku 2008, Ruska Dima Bilan sa dostala na vrchol s piesňou „Believe“. Nikto si nepamätá pieseň, ale bol to on kto priviedol na pódium korčuliarku. Nórsko vtedy dosiahlo sušné piate miesto, a vtedy začal Per Sundnes analyzovať, a to je ten príbeh, ktorý mu dal status víťazného generála Grand Prix.
„Robili sme jazzový balet, nechcem tým nikoho uraziť, ale východná Európa mala medzinárodný trend akrobatických tanečných skupín, sált, voltíže a zdvíhačiek, a jednoduchého C-faktoru. Vyzeralo to ako koncert Beyonce a Rihanny. A choreograf a ja sme si mysleli: Neexistoval aj v Nórsku tento typ tanečníkov? A v jednu piatkovú noc, keď som sedel na gauči a pozeral „Nórsky talent“, objavili sa tam Frikar s Halling breakdancom a akrobatickými prvkami a ja som si pomyslel: To sú oni!
Ale na čo by mali tancovať?
O pár týždňov som stretol producenta Alexandra Rybaka, a zase, veľkou náhodou. Spýtal som sa ho, či by mohol priviesť Rybaka ku mne domov na večeru. Prišiel a sadol si tu za stôl ako zvyčajne, cudzí a tichý. Väčšinou počúva, ale miluje jedlo a je ako kôň. A ja som povedal: „Čau, na budúci rok ideme kvôli Eurovision do Ruska, ty si z Ruska a rozprávaš rusky. Predstav si, aké cool by bolo, keby si vyhral a na tlačovke rozprával po rusky? A odrazilo sa mu to v očiach. Takže si sadol za piáno,“ vraví Sundnes a kývne smerom k piánu. „A zahral smutnú pieseň s názvom Fairytale, ktorá bola o rozbitom vzťahu. Ale ja som mal Frikar, takže to neskončilo baladou. A vysvetlil som mu, čo mám na mysli a on je profesionál, išiel domov a vrátil sa so zrýchlenou verziou. A bolo hotovo. Rybak a Frikar boli optimálnou kombináciou.“
„Skončilo to drahým víťazstvom pre Nórsko?“
„Veľmi drahým.“
Odvtedy to pre nás šlo dolu kopcom. Stella Mwangi s „Haba Haba“ sa ani nedostala do finále.
„Aj tento rok to vyšlo zle?“
„Nie, nepoviem to. Porazili sme 16 krajín, ale skončili poslední vo finále. Áno, ale ak nevyhráte, nezáleží ako vystupujete. Poradie medzi druhým a dvadsiatym piatym je nezaujímavé. Za mojich čias sme spravili dve nahrávky: tú najvyššiu, keď sa dívam na Alexandra Rybaka, a najnižšie miesto, keď sa dívam, áno, na niekoľkých.“
„Je niečo zlé s nórskym citom pre hudbu?“
„Nieee. Páči sa mi, že Nóri nenapodobňujú Európu. Myslím, že obaja, Stella aj Tooji boli živé výbery. Ale potom môžete povedať: Vzhľadom k Európanom, Nóri vybrali zlú pieseň dva roky po sebe. Je čas na porotu s polovicou hlasov, ako majú vo Švédsku? A uvažujme s chladnou hlavou: Môže spievať? Nie. Robí pieseň potencionálnym hitom? Nie. Tak potom je out.“
„Pre ľudí je zrejmé, že nejdete zarovno s Európou?“
„Vidím, že niekoľko ľudí tomu verí, ale myslím, že to pôjde hore dole. Počas najbližších piatich rokov zas nevyhráme, a kam postavíme medzitým sami seba, nie je tak riskantné. Tak dlho, kým sa nedostaneme do finále.“
„Vraveli ste, že na vrchole končíte, ale končíte na dne?“
„ Nikdy sme nepoužili výsledky finále ako vyhodnotenie Melodi Grand Prix. Ako hovoria Švédi, finále je len malou časťou Melodifestivalu. Pokiaľ ide o názory na čísla, počet predvedených piesní, dosah médií a prostriedkov, ktoré sme zhromaždili, končím na vrchole. A to bola moja práca. Nepíšem piesne a necítim vinu za to, že sme teraz dosiahli najnižšie umiestnenie, presne tak ako nemôžem brať osobne víťazstvo Alexandra Rybaka. Je to vlastne jeho pieseň. Že som našiel Frikar, tak za to môžem dostať nejaký kredit, ale ja som robil s infraštruktúrou. Teraz máme kostýmového dizajnéra, ktorý pracoval pre super dizajnéra Alexandra McQueena. Ten pokojný dizajnér pracoval na turné Phoenixu.“
„Pre koho?“
„Phoenix, jedna z tých Francúzov, z pouličných skupín, umelecký rockpop, že ženatý so speváčkou Sofiou Coppolou. Stali sme sa dobrou dynamickou partiou s jasnými očakávaniami funkciami. Pretože viete: umelci sú jemní, a celý čas si kupujú názory. Musíme byť jasný a dôsledný, a do zákulisia nebrať žiadne nezhody. Bol to tak trochu problém keď sme začali: Bolo tam príliš veľa ľudí. Teraz sme sa stali najlepším svetovým futbalovým tímom: Svetlo je optimálne, choreografia, make-up, kostýmy, všetky tie veci fungujú. Vo všetkých kľúčových funkciách máme špičkových ľudí. Potom nie je také riskantné, že kapitán skončí.“
„Povedali ste „my“?“
„Áno, musím s tým prestať. Oni. Now Spravím hrubú čiaru.“
V skorých 50. rokoch Einar Sundnes z Inderøyi a Nord-Trøndelaga nastúpil na vlak, aby si odslúžil svoju brannú povinnosť v Bodø. Tam stretol Kathinku, a nakoniec mali štyri deti. V júni 1966 sa narodilo posledné a dali mu meno Peter Andre. Inak, medzi deťmi je štvorročný rozdiel.
„Pokračoval váš otec v armáde?“
„Áno, v Reitane. Aký titul? Kapitán? Major? Neviem. Mama vždy robila opatrovateľské služby, zdravotnícke a domácu starostlivosť, také nejaké veci. Inak, mám brata, ktorý je dôstojník, ďalší je inžinier a sestra je ekonómka. Všetci žijú na severe.“
„Nízku výšku máte po otcovi, či po mame?“
„Po oboch. V Bodø veľa fúka, evolúcia nás urobila nízkych, takže by nás na mori nemalo odfúknuť.“
„Kedy je nepraktické mať výšky 164 centimetrov?“
„Musí to byť na koncertoch, ale inak je to praktické. V lietadle napríklad, a v práci je to výhodné, pretože ste považovaný za neškodného. Všetky moje menšinové veci boli plus. Môžem viac nadávať, pretože som zo severného Nórska. Dievčatá si myslia, že som skvelý, pretože som gej. Chlapcom sa zdám skvelý, pretože nie som nebezpečný pre dievčatá. Nie, nikdy som nedovolil výške, aby ma štvala, a neviem, či to je mechanizmus prežitia alebo čo. Nie je nikto, kto by ma celý život šikanoval. Keď som išiel do armády, myslel som si, že teraz, teraz je rad na mne, ale nie. Nie, pokiaľ máte veľké ústa.“
Model: Mladý Per v pozícii popstar
Boli to jeho ústa, ktoré ho dostali ako pomocníka do talkshow „Store Studio“ s Anne Lindmo. Dobre fungujúci veštec ktorý mohol prednášať o trendoch, móde a hudbe, áno, stručne zhrnul to, čo voláme populárnou kultúrou.
„...Nehľadal som nič špeciálne, ale som lojálny – a kto robí, o čo ho požiadam, kým ma niekto nepoklepe po pleci a nespýta sa: Mohli by ste spraviť toto? A potom sa stanem zaujatým a nerozmýšľam, čo robiť ďalšie. Som tam, kde ma potrebujú. Ak im chýba hosť v „Nitimen“, zavolajú ma. Vždy to robili dávam veľa energie, ušľachtilé povzbudenia a šírim žiaru. Anne Lindmo ma volá „niečo pre každého, a to vždy“.
„ Cítite, že si vás v NRK vážili?“
„Absolútne! Iste! Skončil som len preto, že chcem robiť niečo iné. Teraz som prešiel do sály, ktorá je tu už 14 rokov a Arne Scheie ma môže naučiť len niečo. A vy môžete o Nórskej vysielacej spoločnosti povedať veľa, ale je to prekliate obrovské. Od myšlienky k plátnu je dlhá cesta. Máme nápad – a semináre, ale len niektoré nápady sú presne určené. Je tu veľmi málo a malých pastvísk, dlhé procesy and siedmeho otca v sále. V menších prostrediachje to ľahši. Nie, naozaj sa teším na začiatok. A TV3 môže byť len lepšia.“
Čo by dnes povedal Einar Gerhardsen, ak by sedel na gauči s ovládačom v chudej ruke? On, ktorý keď v Nórsku začínala televízia, uisťoval tých, ktorí „sa obávali, že telka naruší rodinný rytmus a zvyky“. Tí, ktorí „sa obávali, že deti budú tak zaujaté televíziou, že budú zanedbávať domáce úlohy a hry vonku na slnku a čerstvom vzduchu.“ Ale Gerhardsen sa neobával, ako on povedal, pretože „nakoniec sme sa naučili dosť, aby sme si vedeli vybrať, takže to, že každý z nás si môže vybrať, čomu verí je osobná hodnota“. Ha! Nórsko sa stalo chaotickou, nápadnou a komplexnou zmesou TV kanálov, 24 hodín denne.
„Našťastie to nebol Einar Gerhardsen kto rozhodol o vývoji,“ vraví Sundnes.
„Je v telke veľa somarín?“
„Áno, ale ja mám rád somariny. Môžem pozerať „Hotel Paradise“. Čo mi chýba, je viac hravosti. Chcem viac nezmyslov.“
„Ha! Nie je to nič iné než nezmysel!“
„Kde je ten nezmysel? Tak teda, je milé, že „večerné správy“ a „Urix“ sú vážne, ale mimo toho mi chýba viac hlúpostí. Pozreli ste sa na Skavlana? Je taký vážny serious. A moja dobrá priateľka Anne Lindmo, najzábavnejšie dievča na svete, ale v televízii je vážna.“
Bola to Anne Lindmo, ktorá prispela k tomu, aby Per Sundnes mal toto nadmierne sebavedomie.
„Anne je majsterka sveta, pokiaľ ide o hovorenie ako málo riskantné veci sú a môj život nežije v práci. Je to len práca, nie je to moja identita. Ak ste dosť inteligentný, viete, ako málo práca znamná.“
„Na čom potom záleží?“
„Na živote. A ten žijem doma, s tým, s kým žijem a našou veľkou, rozšírenou rodinou.“
„Váš partner je doktor?“
„Áno, všeobecný lekár. Jeho deti a rodina nechápala dôvod, prečo sme spolu, keďže sme veľmi odlišní, ale teraz už chápu. Celá jeho rodina ma prijala so všetkým čo majú a moja rodina prijala jeho.“
„Ako ste odlišní?“
„Dám jeden príklad: vždy som bol ráno mrzutý a myslel som si, že človek má na to právo. Ale keď som sa dal dokopy s Torem, bol taký šťastný keď išiel do postele a aj keď vstával. A bolo nespôsobné, že ja som bol mrzutý. Je oveľa ľahšie byť šťastný.“
„Ako ste to zvládli?“
„Musíte sa tak proste rozhodnúť.“
Ak si čítate steré interview s Perom Sundnesom, nájdete opakujúci sa sovný zvrat, a to život je príliš krátky. Život je príliš krátky aby ste ho mali zlý, povedal, príliš krátky, aby sa si robili starosti, príliš krátky, aby ste sa obetovali, príliš krátky, aby ste čokoľvek nemali radi, aby ste sa báli, vymýšľali hlúpe pravidlá, ľutovali, vraveli nie výzve, áno, život je príliš krátky, aby ste si raz za čas nedali Grandiosu.
„Keď som odišiel z NRK, urobili video, aby ma pochválili a ja som si pomyslel: Wow, ja som spravil toto všetko? A potom som rozmýšľal. Teraz život začína dostávať nejakú dĺžku. Uvedomil som si, že som starý. Že som viac rozboľavený a mám stuhnuté kĺby, nie že by to bolo otravné, ale mal by som cvičiť. Nemám čas. Ale stále žijem každý deň akoby bol posledný,“ vraví a zdvíha jeho iPhone.
Poslal sms.
„Ako som povedal, teraz sa musíte ozdraviť a potom aj vo vašej skupine priateľov. Nemám rád drámu v každodennom živote, a preto: Upracte si vašu ružovú posteľ. Vy musíte vedieť, komu želáte dobre. Ohováračky o mne, ktoré nie sú mienené pre moje uši, nebudem mať. Ten kto vypúšťa také veci, neberiem na vedomie. A ten fruh anonymných postov v komentároch nikdy nečítam, je to škaredé a zlé. Nie, povedzte mi to do očí, tak aby som mohol odpovedať. Môžem sa hnevať, ale nikdy ma neuvidíte plakať.“
„Máte analytický vzťah k médiám?“
„ Je to kvôli tomu, že som začal tak neskoro. Mal som 30 rokov. Vyrástol som za 10 rokov, študoval som v londýne a štyri roky som prednášal pre médiá v Bodø. Za všetkým mám teórie. Médiá sú monštrum, ktoré nemôžme kontrolovať. Ako som povedal Alexandrovi Rybakovi, keď sem prišiel: tu je to posedávanie okolo stola, ktoré je životom, nie hlúpe príbehy na VG, tri roky dozadu. Život je teraz, a teraz oslavujeme samých seba.“
Zvoní telefón, je to jeho partner, auto je hotpvé v garáži, kto ho môže vyzdvihnúť? Per Sundnes je stručný, nie veľmi na rečičky typu „Ľúbim ťa“, ale priamy, „OK, môžem ho vyzdvihnúť zajtra po jednej, áno, super, nemusíš sa s tým ponáhľať, ahoj.“
„V tom nebolo veľa lásky?“
„Nie, pretože sme obaja zaneprázdnení, a toto bola špecifická správa. Takže radšej by som povedla „zlato, milujem ťa“, keď príde domov. Keď bude čas.“
„Na ruke máte obrúčku?“
„Nie, je to obrúčka môjho otca,“ vraví, a malíček s malou zlatou obrúčkou drží vystretý.
„Mal opuchnuté prsty, pravdepodobne kvôli liekom a nosil ho na retiazke okolo krku. Takže som sa spýtal, či ho môžem mať ja, takže o ňom môžem rozmýšľať.“
„Musíte ho mať na malíčku?“
„Áno. Boli sme malá rodina, takže je hrubý. Ale teraz musím bežať na meeting. Potom ďalší meeting, vziať si taxík do Lysakeru na ďalší meeting, a potom tu dnes večer budem mať okolo 40-50,“ vraví, ešte raz sa pozerá na obrovské hodinky, ktoré dostal ako narodeninový darček od Didrika Solli Tangena. Napísal sms, že je na ceste. V kuchyni, odkrúti zátku z fľaše brandy a štedro namáča koláč. Zdvíha tašku so smetím, prekračuje vysávač.
„Čo budete servírovať?“
„Hotdogy. Misky sladkostí. Neviem, či ste sa vekom stali múdrejší, ale všetko je to menej riskantné.“
Per André Sundnes
Narodený: 16. jún 1966 v Bodø.
Rodina: Žije spolu s Torem Lenngrenom.
Súčasnosť: Prešiel z NRK do TV3.
Číta: Práve čítam „Prišla som z Iránu“ od nórsko-iránskej spisovateľky Lily Bandehy (Toojiho mama)
Počúva: ruských skladateľov ako Glinka, Rachmaninov a Čajkovskij po skvelom piatkovom koncerte v opere. Hej, a „Oh! Family“ (Och! Rodina), najlepšieho nórskeho človeka „Like A Fantasy“ (Ako fantázia) s Jonom Ebersonom. Divoko inšpirujúce.
Čo ho vytáča: zlé nerváky v amerických seriáloch.
Obáva sa: že pohár ostane prázdny.
Koho obdivuje: Åse Bendiksen z TV3, samozrejme.
Najlepšia črta: nezáväzná konverzácia
Najhoršia črta: nezáväzná konverzácia
Ak by mohol cestovať späť v čase: pripojil by som sa k Charlesovi Darwinovi na Galapágoch.
Ak by mohol cestovať kam chce: do Vietnamu na výletnej plavbe Seabourne.
O desať rokov: azda bucľatý, ako aj šťastný a ešte viac priateľov.
zdroj: http://www.facebookies.org/2012/06/18/18218/